top of page

Barma: Zo zábleskov pokroku búrka nebola. Ticho mrholí.


Flickers of progress – tieto slová amerického prezidenta Baracka Obama z prvej návštevy Barmy v roku 2011 sa zapísali do histórie medzinárodných vzťahov v juhovýchodnej Ázii. Pochvalu po rokoch medzinárodnej izolácie si krajina, dnes známa ako Mjanmarsko, vyslúžila za bezprecedentné reformy ako prvé voľby po dvadsiatich rokoch v Novembri 2010. Následné prepúšťanie politických väzňov, vrátane roky väznenej disidentky a opozičnej líderky Aung San Su Ťij, presvedčilo dovtedy nekompromisných katov Barmy, že časy sa po desaťročiach vojenských režimov menia. Nielen Spojené štáty, ale aj Európska únia či Austrália postupne uvoľnili sankcie a do Barmy sa začali hrnúť zahraničné investície. Viacerí predpovedali, že na otvorenú náruč je priskoro a vhodnejšia by bola strohejšia politika „cukru a biču“. Po štyroch rokoch od historických volieb sa ukazuje, že napriek ambicióznym reformám skutočný pokrok prichádza pomaly. Ťarcha minulého systému sa stále podčiarkuje pod represiu médií či hrubé porušovanie ľudských práv, ktoré sú dennou realitou v mnohých častiach Barmy.

Druhá návšteva prezidenta USA v Mjanmarsku vlani v novembri bola o to zdržanlivejšia a hovorilo sa o pretrvávajúcich nedostatkoch bez ktorých nové obchodné a strategické partnerstvá vpred nepôjdu. Najhorúcejšou témou sú tohtoročné voľby, ktoré zatieňuje kontroverzná ústava. Jedna klauzula nedovoľuje kandidátovi na prezidenta, aby mal partnera či potomstvo zahraničného občianstva, čím vojenská junta ešte v roku vyradila obľúbenú laureátku Nobelovej ceny za mier z hry. Aung San Su Ťij má manžela i synov s britským občianstvom a tak na prezidentku kandidovať nemôže. „V mjanmarskej ústave sú evidentne časti, ktoré nedávajú zmysel. Ústava by mala byť inkluzívna, nie naopak,“ naznačil Obama očakávania Washingtonu. Opozícia sa urputne snaží ústavu reformovať, keďže ikona demokraciu Su Ťij má vysoké šance vyhrať a ústava tiež zaručuje pokračovanie vplyvu a moci armády na chode krajiny. Aj preto bolo náročné bojovať o reformu ešte pred voľbami. Prezident Thein Sein nakoniec podľahol a vyhlásil referendum o ústavných zmenách – kedy tento rok sa bude konať a či sa stihne pred voľbami nie je isté. Mjanmarská vláda však uspokojila aspoň na chvíľu zahraničie i opozíciu a prekvapila aj právom ľudí bez štátneho občianstva hlasovať tazkvanou bielou kartou. Prívetivé gesto sa týkalo najmä etnika moslimov Rohingya. V súčasnej Barme celkom kontroverzný krok, ktorý vyvolal protesty nacionalistov a budhistických mníchov. „Vlastizrada“ hlásali v uliciach Rangúnu, podčiarkujúc nový fenomén v Barme – nacionalizmus, extrémizmus a xenofóbiu.

Tie sa podpísali na zatiaľ najväčšej trhline demokratického pokroku v Barme - humanitárnej kríze v štáte Arakan a medializovanému prenasledovaniu moslimov zo strany budhistických radikálov. Etnické zrážky a neskôr pogromy na moslimov najmä z etnika Rohingya vyhnali z domovov vyše 140 tisíc ľudí, vrátane budhistických Arakancov. Sťažený prístup humanitárnej pomoci a jej selektívnosť, ale aj systematické okliešťovanie práv Rohingya – etnika bez štátnej príslušnosti – vedú podľa mnohých pozorovateľov ku genocíde. Podľa iných je genocída v plnom prúde, no mjanmarská vláda odmieta hovoriť o inom ako nepokojoch a etnických zrážkach. Podobne odmietavý postoj a stále dosť tvrdá päsť vlády sa prejavujú aj na fronte iných etnických konfliktov, ktoré v Barme tvoria najdlhšie trvajúcu občiansku vojnu na svete – 63 rokov. Aj keď väčšina z etník bojujúcich za nezávislosť uzavrela s vládou prímerie v roku 2007, Kareni v separatizme nepoľavujú. Desaťročia trvajúci konflikt prerušujú časté, no krehké prímeria a a nedávno opäť prepukli boje na východe krajiny pri hraniciach s Thajskom. Karenská osloboditeľská armáda a tá mjanmarská - Tatmadaw sa striedavo obviňujú z ostreľovania a porušovania dohôd o neútočení. Civilisti v oblastiach bojových frontov žijú pod hrozbou streľby, nášľapných mín, útokom Tatmadaw, a ak komunity podporujú povstalcov, znásilnenia a používanie detských vojakov sú bežná praktika.

V atmosfére politického tlaku a absencie vymožiteľných práv či len základnej fyzickej bezpečnosti je minimálne otázne, ako ďaleko a za akých podmienok by mala siahať priateľská ruka zahraničia a nové možnosti ekonomickej spolupráce. Bohaté zásoby prírodných zdrojov a obrovský trh doteraz izolovanej krajiny sú lákavou protiváhou varovného prsta a istých podmienok na investície. Tie sa do Mjanmarska doslova valia aj v podobe obrovských balíkov finančnej pomoci či odpúšťania dlhov zo strany Svetovej banky, ale aj Japonska. Nové formy pomoci i obchodovania hľadá aj Západ, Mjanmarsko tento rok dokonca predsedalo Združeniu krajín Juhovýchodnej Ázie – ASEANu. Všetky oči sú uprené na Barmu, no v každodennom živote 55 miliónov Mjanmarčanov sa zmenilo len veľmi málo a v praxi ide skôr o povzbudivé náznaky reforiem, ako záruky občianskych práv. Reformy jednoznačne spomalili a rozvoj na plné obrátky bude trvať roky.

Citajte viac:

Featured Articles
Recent Articles
Search By Tags
No tags yet.

© 2023 by Journalist. Proudly made by Wix.com

bottom of page