MADE IN CAMBODIA: Feudalizmus v Treťom svete

"Made in Asia: Feudalism in the Third World"

SUMMARY: Strikes in Cambodian garment industry have turned violent in recent years and to little success for the mainly women workers. Better wages and working conditions are contrary to the idea of cheap labor, that the textile industry is based on in developing world. In Cambodia the garment exports mainly to the West strive on lack of oversight on labor rights and work safety. The system is encouraged by still feudal system in Cambodian society. The 30 year long rule of PM Hun Sen has led to his absolute control of every sector in the country. Iron fist over the civil society makes business deals with the outer world a smooth process, disregarding the public good. Rule of law is rather a rule of a few loyal ones. In textiles, deforestation and agriculture equally. The international community supports this feudal preferrentiality either by direct economic ties or by turning a blind eye.

MADE IN CAMBODIA: Feudalizmus v Treťom svete

Pred textilnou továrňou v kambodžskej metropole Phnom Penh zazneli výstrely. Bezpečnostné zložky pálili guľky do davu šičiek protestujúcich za lepšie pracovné podmienky. Zranili dvadsať tri žien a dievčat, jedna z nich bola tehotná. Aj keď vláda zahladila problém odsúdením provinčného guverného na 18 mesiacov väzenia, nešlo o prvý ani ojedinelý prípad. Spoločnosť Puma, ktorá si v továrni nechala vyrábať odevy, sa od prípadu dištancovala. Vlani tiež polícia strieľala do štrajkujích v inej textilnej továrni v provincii Svay Rieng, tri ženy sa liečili zo streľných zranení. Nedávno spoločnosť Nike, ktorá v Kambodži šije športové odevy, prepustila vyše tristo zamestnancov po týždňoch štrajku a protestov za vyššie platy a zdravé podmienky na pracovisku. Menovať však možno aj iné firmy ako H&M či Wallmart, ktoré sú spojené s kolapsom steny v textilnej továrni v Phnom Penhe. Nadnárodné spoločnosti sa od prípadov v Kambodži väčšinou dištancujú, keďže sú len objednávateľmi a továrne vlastnia regionálne spoločnosti, vo veľkej miere z Číny. Prípadne vydajú vágne vyhlásenia a produkcia textílií pre prvý svet pokračuje bez zmeny. Politika voľného trhu zariadila partnerstvo, z ktorého ťažia textilné firmy pre lacnú pracovnú silu a aj kambodžská vláda práve pre tento záujem a obrovské zisky.

Textilný priemysel v Kambodži tvorí 80 percent ziskov zo zahraničného obchodu. Textílie boli prvým krokom k industrializácii a krajinu vyšvihli medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky Ázie. Naplno sa odvetvie rozbehlo v deväťdesiatych rokoch, keď Spojené štáty znížili clo na dovoz kambodžských textílií a postupne skupovali 70 percent produkcie. Vo viac ako 300 fabrikách dnes šije vyše 400 000 ľudí, väčšinou žien. V roku 2005 si Kambodža polepšila ratifikovaním stanov Medzinárodnej organizácie práce(ILO), ktoré zaručujú monitorovanie pracovných podmienok s názvom „Lepšie továrne“. Bol to Washington, ktorý textilný biznis podmienil preukázateľnými štandardmi na pracovisku. Keď sa americko-kambodžská obchodná dohoda v roku 2005 skončila, ILO už výsledky monitoringu v textilných továrňach nemusela zverejňovať. V súčasnosti sú to tajné dokumenty dostupné len spoločnostiam, ktoré kontrolované výrobne vlastnia. Desiatky štrajkov a protestov v uplynulých rokoch svedčia o tom, že podmienky sa pod nedostatočným dohľadom zhoršujú. Omdlievanie v tmavých, dusných továrňach, zárobok od päťdesiat do sedemdesiat dolárov mesačne. Kambodžské šičky by privítali od dvanásť do sto percent viac, aby uživili rodiny. Minimálna mzda sa reálne za posledné desaťročie v textilnom priemysle zmenšila a takmer polovica pracovníkov je podľa správy kambodžskej vlády(2010) anemická - trpí únavou a podvýživou. K tomu pridajme šikanu, sexuálne obťažovanie, násilie a vydieranie na pracovisku. Kým kedysi šičky pracovali väčšinou na plný úväzok, dnes prevažujú krátkodobé zmluvy, ktoré vedú k masovým prepúšťaniam.

V Kambodži sa stále žije ťažko. Väčšinu obyvateľstva žije v chudobe, na vidieku, bez infraštruktúry či zdravotnej starostlivosti. Demokracia neexistuje, krajinu riadi jeden muž – premiér Hun Sen. Jeho klan rodiny a lojálnych má pod palcom ekonomiku, médiá, volebnú komisiu, políciu i armádu. Peniaze, ktoré do Kambodže prúdia, sa strácajú v útrobách korupcie elít i rádových úradníkov. Nespokojnosť rastie. Odrzkadľujú to aj voľby, v ktorých tento mesiac opozícia získala historicky takmer polovicu kresiel v parlamente. Hun Sen však vládne ďalej a ako ukázal nahnaním vojska do metropoly Phnom Penh, svojich oponentov sa nebojí. Či už politických alebo len obyčajných - v textilných továrňach, na poliach zhabaných na produkciu cukru alebo vo vysťahovaných dedinách pri Mekongu. Viaceré tieto ekonomické projekty pri tom sponzoruje Európska únia či na ne ´dohliadajú´ organizácie OSN. Nútené vysťahovávanie obyvateľstva dosiahlo také rozmery, že Svetová banka pozastavila Kambodži fondy na rozvojové projekty.

Kambodža má za sebou storočie vojen za nezávislosť, o moc, o Vietnam, americké bombardovanie, vyvražďovanie Červenými Khmérmi a históriu thajskej, vietnamskej a francúzskej kolonizácie. Každá táto éra fungovala na feudalistickej vláde elity nad poddanými roľníkmi. Dnes, keď má byť Kambodža slobodná a ťažiť z mieru so susedmi i veľmocami, sa však feudalizmus vracia. Slabé právo a zákony, vláda elít, rodinkárstvo, kastovanie spoločnosti na vyvolených a nakoniec aj všeobecné vedomie ľudí, že toto je prirodzený systém. Hlavné znaky feudalizmu a každý jeden z nich je aj po stáročiach v Kambodži živý.

#cambodia #feudalism #economicdevelopment #textileindustry #humanrights #landrights #laborrights #hunsen #regime #corporations #west #strikes #workingconditions #wages #women #abuse #exploitation