top of page

Nové sťahovanie národov

"The New Great Migration"

SUMMARY: Asia is the most vibrant region of the world, both economically and in terms of population rise. The urbanisation rate is fast and the number of people living in the cities is reaching more than half the population in many Asian countries. This brings along many challenges and issues, such as urban planning, urban poverty, health and social services as well as ecology, crime and climate change. Asian cities, various and different from one another, can though find inspiration in the more developed parts of the region, where experience has shown how to build sustainable cities and urban societies.

Nové sťahovanie národov

Rýchly ekonomický rozvoj a urbanizácia vyšvihli Áziu medzi popredné regióny sveta, no existujú oblasti, ktorým nepomohli alebo uškodili.

Ázia je ekonomicky najdynamickejším regiónom sveta. S prosperujúcimi ekonomikami v nej pribúda aj mešťanov. Ľudia masovo prúdia do ázijských miest a veľkomiest za lepšími príležitosťami a kvalitnejším životom. Tie veľké a najväčšie však už v súčasnosti bojujú s preľudnením, slumami, znečistením, hustou dopravou a dôsledkami čoraz častejších prírodných katastrof. Urbanizácia je pre Áziu narastajúci problém, ktorý bude musieť riešiť. Aby sa nestala jej hrozbou.

Hlavné mesto Thajska Bangkok má sedem a pol milióna obyvateľov. Oficiálne. Skutočné číslo sa odhaduje až na dvanásť miliónov. Žijú v ňom ľudia zo skupiny najbohatších na svete a obchod prekvitá v najrôznejších oblastiach. Veľkomesto má však aj druhú, odvrátenú tvár. Pomedzi najmodernejšie mrakodrapy a nákupné centrá s tovarmi svetových značiek vidieť chudobu. Množstvo ľudí žijúcich v slumoch s krehkými príbytkami alebo priamo na ulici.

Doprava v thajskej metropole je legendárne katastrofálna – s hodinovými zápchami a všadeprítomným smogom. Pri plavbe na člnoch verejnej dopravy po rieke Chao Praya sa každý Bangkočan vopred pripraví na odpudivý kanálový zápach. Nechať sa ošpliechať vodou z riečnych kanálov je nemysliteľné – hovorí sa, že je smrteľne toxická.

Bangkok, Jakarta, Dillí, Peking

Thajská metropola je typickým príkladom problémov, ktoré so sebou prináša rýchla urbanizácia v Ázii. Kontinent je však veľmi rôznorodý. Jeho severná a stredná časť za uplynulé dve desaťročia nezaznamenali rast miery urbanizácie a nasledujú skôr európsky model. Naopak najrýchlejšie rastú mestá vo východnej a severovýchodnej Ázii. Čína je ekonomickým lídrom kontinentu a udržiava si najvyšší hospodársky rast. Peking je rovnako ako Bangkok príkladom nezvládnutej urbanizácie.

Južná a juhovýchodná Ázia sledujú približne rovnaký trend. Aj keď väčšina obyvateľov Indie, Thajska či Indonézie stále žije na vidieku, v roku 2025 bude viac ako polovica populácie patriť k mešťanom. „Dnes sa v Ázii nachádza dvanásť z celkovo dvadsaťjeden veľkomiest sveta [s počtom obyvateľov desať miliónov a viac]. Z ekonomického rastu regiónu však neťažia všetci, takže sa na tomto kontinente stále nachádza polovica svetovej populácie žijúcej v slumoch, až päťsto miliónov ľudí,“ dokresľuje Toši Noda z Agentúry OSN pre ľudské sídla.

Ekonomický rast vs. chudoba

Ekonomické úspechy Ázie závisia od jej miest. Urbanizované oblasti najviac prispievajú k rastu hrubého domáceho produktu národných ekonomík. Dynamika HDP vytvoreného vo vietnamskom Ho Či Minovom Meste napríklad takmer dvakrát prevyšuje rast HDP krajiny ako celku. Aj keď štátny sektor komunistickej krajiny stále prevažuje aj v Ho Či Minovom Meste, súkromné podnikanie prekvitá a metropola patrí k investične najatraktívnejším na svete.Z rozvoja ázijských miest však ťažia prevažne stále len niektoré skupiny ľudí. Väčšina Ázie stále žije v chudobe. Textilný priemysel v indickom hlavnom meste Dillí síce prekvitá, no väčšina jeho zamestnancov dostáva minimálnu mzdu alebo aj oveľa menej. Ich životná úroveň sa nezlepšuje ani zďaleka porovnateľným tempom ako ekonomika mesta a krajiny.

Obrázky slumov z Dillí, Jakarty, Manily či Bangkoku sú odrazom toho, že milióny ich obyvateľov si nemôžu dovoliť slušné bývanie. Priemerná mesačná mzda v Thajsku je zhruba šesťtisíc bahtov (125 eur). Prenajať si v skromnej štvrti Bangkoku priestrannú izbu s kúpeľňou stojí celý priemerný mesačný plat. Preto ak rodina žije z dvoch šesťtisícbahtových platov, zmôže sa na jednu „kuticu“ za maximálne tritisíc bahtov. Tým najchudobnejším, ktorí žijú v prepočte zo 75 eur mesačne, nezostáva iné, len sa uchýliť do malých izbietok zbúchaných z kusov plechu. Najlepšie pri rieke, kde môžu chytať ryby.

Zatiaľ čo celosvetovo sa chudoba vo vidieckych oblastiach zmenšuje, v mestách neubúda. To je aj prípad Ázie. Prístup miliónov ázijských mešťanov k pitnej vode, hygienickým zariadeniam, vzdelaniu či zdravotnej starostlivosti je stále každodenným problémom. V slumoch v indickom Dillí či bangladéšskej Dháke funguje čierny trh s pitnou vodou. Veľká časť obyvateľov multimiliónových veľkomiest nemá doma hygienické zariadenie a závisí od verejných toaliet. Nájsť však verejné toalety napríklad v Bangkoku je veľmi zriedkavá náhoda. V mnohých krajinách Ázie chýba jednotný sociálny systém. Zabezpečiť si vzdelanie a zdravotnú starostlivosť je stále príliš drahou položkou.

Kriminalita

Keď sa povie Thajsko, väčšina ľudí si predstaví sexuálny turizmus. V slávnej bangkockej štvrti Pat Pong pracuje v jednom z červených barov Lek – tanečnica a prostitútka. „Toto robím iba v noci. Mám vlastný kozmetický salón, kde pracujem cez deň. Takto si privyrábam. Bývam u otca na policajnej stanici, čo ma nestojí nič,“ hovorí.

Lek je dobrovoľná spoločníčka. Mnoho žien na Pat Pongu i v iných častiach Bangkoku je však obeťou obchodu s ľuďmi. Mjanmarčanky, Laosanky či Kambodžanky prichádzajú do Thajska za lepšou prácou a končia ako rukojemníčky v sexuálnom biznise. Obchod s ľuďmi a ich pašovanie je v ázijských mestách hrozbou aj pre deti i mužov a prekvitá vo všetkých oblastiach – od sexuálneho biznisu cez žobranie až po stavebníctvo.

Indická metropola Dillí je v súčasnosti pre ženy jedným z najnebezpečnejších ázijských miest. Znásilnenie sa tam stalo bežnou hrozbou s takmer päťsto oficiálne registrovanými prípadmi ročne a je na vzostupe. Indickí muži v mestách bojujú s trendom moderných žien, ktoré už tradične považujú za povoľnejšie. Ak v Dillí stojí žena sama po zotmení na autobusovej zastávke, riskuje únos a znásilnenie.

Klíma a životné prostredie

Väčšina metropol v Ázii, najmä v jej južnej, východnej a juhovýchodnej časti, leží v kritických zónach. Čoraz menej predvídateľné počasie prináša ničivé tropické búrky, tajfúny a záplavy. Masy ľudí žijúcich na pobreží riskujú následky zemetrasení, napríklad cunami. Jakarta, Šanghaj, Manila a mnohé ďalšie mestá čelia týmto hrozbám rok čo rok.

Podľa odborníkov je preto kľúčové, aby tieto ázijské mestá pri plánovaní infraštruktúry a výstavby mysleli viac do budúcnosti. Stavby musia byť odolné voči prírodným hrozbám a mestá zabezpečené. Nedávny prieskum britskej spoločnosti Maplecroft, ktorá sa zaoberá manažmentom rizika, ukázal, že prírodnými katastrofami sú najviac zraniteľné Čína, India a Indonézia. Tie zároveň patria k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám. Znížiť dôsledky klimatických zmien bude pre ne v budúcnosti znamenať aj zníženie rizika ochromenia ich hospodárstva a vývozu, ktorý prúdi do celého sveta.

Mnohé ázijské mestá sa snažia nájsť riešenie znečisteného ovzdušia z prehustenej dopravy. Výskumy dokazujú, že obyvatelia miest trpia vo väčšej miere dýchacími problémami zo smogu. Nemalým problémom je aj odpad –často vypúšťaný do riek ako Chao Praya či Ganga, ale aj nakopený na obrovských skládkach uprostred najchudobnejších častí veľkomiest.

Kde začať

Globalizácia a s ňou súvisiaci rýchly ekonomický rozvoj teda vyšvihli Áziu medzi popredné regióny sveta, no ukazuje sa, že stále existujú oblasti, ktorým uškodili alebo nepomohli. Napríklad chudobnej väčšine obyvateľstva či životnému prostrediu. To, akú tvár budú mať ázijské mestá, je pritom dôležité pre všetkých obyvateľov sveta.

Podľa viacerých odborníkov je jedným z hlavných predpokladov udržateľnosti rozvoja väčšiny veľkých ázijských miest dlhodobé plánovanie. Profesor Jap Kioe Šeng z Hospodárskeho a sociálneho výboru OSN pre Áziu a Tichomorie zdôrazňuje ako východisko potrebu poznať reálny stav. Je za efektívnejšie sčítanie obyvateľstva a prieskumy, ktoré by dali odpoveď na otázku, kde sa sústreďuje chudoba, kto je bohatý a kto nie, kde chýba prístup k pitnej vode. „Súčasné sčítanie [obyvateľstva] neodráža realitu. Započítava iba ľudí, ktorí žijú v rámci mestských hraníc. V skutočnosti však veľká časť, ak nie aj väčšina, žije za týmito hranicami. Takže Bangkok nemá šesť miliónov obyvateľov, ale jedenásť, Jakarta nemá desať, ale dvadsať miliónov a v Manile nežije desať či dvanásť miliónov ľudí, ale dvadsaťpäť.“

Urbanizované oblasti musia zmeniť aj spôsob i charakter svojej spotreby. Experti sa prikláňajú k názoru, že v Ázii žije príliš veľa ľudí na to, aby prešli na konzumný spôsob života Západu. Ďalším nevyhnutným krokom je podľa nich decentralizácia miest a posilnenie právomoci regionálnych vlád. Navyše každé mesto by malo ísť cestou riešenia vlastných problémov a vlastných potrieb, no zároveň spolupracovať s inými a odovzdávať si skúsenosti. I cez hranice.

Ázia

  • najväčší región sveta – 60 percent svetovej populácie, 30 percent zemskej pevniny

  • v jej mestách žije takmer polovica obyvateľov miest sveta – 1, 7 miliardy ľudí

  • po Afrike druhý najmenej urbanizovaný región sveta

  • najrýchlejšie sa urbanizujúci región: 31, 5 percenta (1990) – 42,2 percenta (2010)

  • 40 percent mestskej populácie produkuje 80 percent HDP celého regiónu

  • polovica svetovej populácie žijúcej v slumoch – 505 miliónov ľudí (vrátane Oceánie), čo je 30 percent mestského obyvateľstva Ázie

  • dvanásť z 21 veľkomiest sveta (nad desať miliónov obyvateľov)sedem z desiatich najľudnatejších miest sveta

(Článok vyšiel vo vydaní TRENDU č. 33; August 2011)

(Published in magazine Trend, August 2011)

http://ekonomika.etrend.sk/svet/nove-stahovanie-narodov-2.html

Featured Articles
Recent Articles
Search By Tags
No tags yet.

© 2023 by Journalist. Proudly made by Wix.com

bottom of page